Milí priatelia fotografie, priznám sa, že som sa tohto kola súťaže obával. Predsa len, fotografie detí sú, vzhľadom na našu osobnú zainteresovanosť k malým osôbkam, veľmi citlivé na kritiku a veľmi neobjektívne pri samotnom výbere. Ak ide o naše deti, objektívnosť je silne potlačená. Navyše, okrem svadobných fotografií sú to práve fotografie detí, ktoré sú najviac postihnuté gýčom, prílišnou štylizáciou a prehnanými rekvizitami. Nakoniec som však ostal príjemne prekvapený. Do súťaže síce neprišlo veľa fotografií, ale na druhej strane nebolo medzi nimi takmer žiadnej, ktorá by trpela vyššie spomínanými tendenčnými nedostatkami.
Neviem, či to bolo spôsobené tak trochu aj článkom, v ktorom som napísal svoj názor na fotenie detí, ale väčšinu fotografií ste nahrali v čiernobielom prevedení. Osobne sa mi to páči, no netvrdím, že jedine čiernobiela fotografia je najlepšou fotografiou detí. Pravdu povediac, čakal som, že väčšina fotografií bude farebných s usmiatymi nádhernými detskými tváričkami. 🙂 Opäť sa tak nestalo. Nie, nie je to tak, že by ste nenahrali zaujímavé farebné fotky. Jednou z nich je napríklad fotografia „V parku“ autorky Andrea Konc.
Priateľstvo medzi chlapcami a psom je vyjadrené spoločnou hrou i výrazom všetkých zúčastnených.
Niekoľko zaujímavých cestovateľských portrétov detí nahral do súťaže aj Michal Lindner.
Z môjho pohľadu však súboj o mesačnú výhru a postup do finále zviedli čiernobieli autori a neprekvapujúco už nám známe mená.
Martin Farkas, Childhood
Martin Farkaš s náladovou skoro siluetovkou „childhood“, Tibor Cibira s fotkami „kamarati“ a „zvedavec“, Rudolf Baranovič s krásnym portrétom „Ella“ a Igor Stančík s celou plejádou inšpiratívnych fotografií. Zaujala ma séria netradičných portrétov s neviditeľnými detskými tvárami.
V jednom prípade je tvár prikrytá telefónom, v druhom rozmazaná pohybom do strán. Sériu dopĺňa nemenej zaujímavá grafika idúcich detí, taktiež rozmazaná pohybom. Nie, nejde o ľúbivé fotografie detí, ale séria ponúka veľkú dávku podnetov na zamyslenie. Čo zaujíma naše deti, ako žijú a kam kráčajú? Aj keď by som si nevšimol a nespojil tri fotografie do víťaznej série, ocenil by som ďalšiu fotografiu autora Igora Stančíka, tentoraz klasickejšiu obsahom i prevedením.
Náladový dokumentačný portrét dievčatka s kresbou v domácom prostredí. Kresba je zaujímavo znázornená presvetlením papiera oknom a zaujímavo ju dopĺňa silueta ruky s ceruzkou. Tlmené tóny a low key prevedenie dodáva snímku intimitu okamihu. Tak či onak, jedna fotka alebo séria, gratulujem Igorovi k výhre v mesačnom kole aj k postupu do finále a hre o fototechniku v hodnote 1111€!
