Štefan Condík sa stal víťazom májového kola Fotky mesiaca Nikonblogu s fotografiou zo série Od súmraku do úsvitu. Splnil si sen, zažil slobodu pod šírym nebom, dobre nafotil aj upravil a popritom nechýbala ani trocha adrenalínu. Prečítajte si príbeh ako vznikla víťazná fotografia.
Štefan Condík: Nafotiť aspoň jednu kvalitnú panorámu s mliečnou dráhou
„Zimné fotenie panorám s mliečnou dráhou vo vysokých horách bol môj sen. Už dlho. Obdivoval som takéto fotky. Keď som mal konečne príležitosť vyskúšať si to, nemal som nad čím rozmýšľať.
Na vysokohorský výstup v zimných podmienkach a ešte k tomu v noci, sa treba vopred zodpovedne pripraviť. Okrem samotnej voľby vhodného dátumu, počas ktorého je jadro mliečnej dráhy viditeľné, si treba dobre premyslieť aj logistiku – prepravu a výber vhodnej výbavy. Na výstup si treba obliecť iné veci, ako keď budete v zime, mraze postávať pri fotoaparáte a čakať na najlepší záber. Dôkladne treba zvážiť aké budú podmienky pri výstupe a pribaliť zimnú výstroj ako mačky a cepín, vybrať vhodnú fototechniku a najmä dostatočný počet batérií. A pri balení samozrejme nesmiete zabudnúť, že všetko čo si nabalíte, si budete niesť na vlastnom chrbte a s veľkým batohom absolvujete riadnu vysokohorkú túru.
Ako sa ale nakoniec ukázalo, naše plánovanie malo výrazné trhliny. Najskôr sme museli riešiť problémy s dopravou a pri samotnom namáhavom výstupe vo firnovom snehu sme zablúdili a vystúpali na nevhodný hrebeň. Zistili sme to dosť neskoro až v momente, keď sme naprieč dolinu začuli hlasy. Poklepali sme si po čele s otázkou, kam sa to tí druhí vybrali. My sme predsa sledovali značku a stopy skialpinistov. Semienko podozrenia však bolo zasiate a tak som vytiahol telefón a skontroloval trasu. Boli sme na nesprávnom mieste so zlým výhľadom a skracujúcim sa časom na presun. Ostalo nám jediné – kopnúť do vrtule, zostúpiť do miesta, kde sme zle odbočili a opäť vystúpať hore na správny vrchol. V niektorých miestach bol sneh veľmi sypký a nepomáhali ani mačky, takže sme hore prišli totálne vyčerpaní a bez chuti fotiť. V batohu som si navyše „pre istotu“ niesol aj kilový teleobjektív, ktorý som nakoniec využil na tri cvaky (tie samozrejme neprešli ani prvé kolo selekcie). Trochu predbehnem a v rámci „failov“ rovno uvediem, že po fotení to môj výber zostupovej trasy už len celé korunoval a na hlave mi pribudlo na pamiatku výrazné množstvo šedivých vlasov.
Ale aspoň samotné fotenie prebiehalo výborne, panovalo bezvetrie, teploty boli priam nechutne „letné“ a nálada stúpala. Dokonca sme nevďačne šomrali, že nám mohla byť dopriata aj inverzia, či zaujímavejšia obloha. Mojou ambíciou bolo nafotiť aspoň jednu kvalitnú panorámu s mliečnou dráhou. Vzhľadom na moje skúsenosti to nebola najjednoduchšia úloha – zorientovať sa v tme a vybrať dobrú kompozíciu, postaviť statív do roviny, manuálne zaostriť. Aj napriek kvalite senzoru v mojej D750 som nešpekuloval a použil expozičný bracketing. Po spomínanom adrenalínovom zostupe ostávala už len jedna úloha – nepokaziť postproces. Z výletu nakoniec predsa len ostalo aj niečo viac ako spomienky.“
Víťazná fotografia je panoráma zo siedmych fotiek na výšku, každá s expozičným bracketingom.
Séria fotografií, ktorá vznikla pri výstupe:
Západ slnka. Foto: Štefan Condík
Noc. Foto: Štefan Condík
Brieždenie. Foto: Štefan Condík
Východ slnka. Foto: Štefan Condík
3 komentáre
Gratulujem Stefan. Toto sú fotky. Kedy clovek sám seba musí niekoľkokrát presviedčať, že prečo to robí: )
Velmi pekne dakujem ☺️
Fantastické fotografie, občas sa aj ja pokúšam o také „náladovky“. Škoda že sme sa nedostali až k tejto téme osobne. Táňa Hrašková